Živiny ortomolekulárnej medicíny

Tieto živiny používané v ortomolekulárnej medicíne zahŕňajú makro aj mikroživiny, ako napríklad:

• Vitamíny
• Minerály, stopové prvky
• esenciálne mastné kyseliny
• aminokyseliny
• Enzýmy

V niektorých prípadoch je dôležité nielen správne množstvo, ale aj správny pomer jednotlivých zložiek k sebe. Taktiež sa považuje za nevyhnutné, aby sa medicínsky využívali len tie látky, ktoré sú v tele tiež fyziologicky prítomné v rovnakej chemickej forme alebo ktoré telo ľahko premieňa na biologicky aktívne formy.

Vitamíny v ortomolekulárnej medicíne

Vitamíny sú:chemické molekuly, ktoré sú konštrukčne úplne odlišné. Spoločné majú len to, že ide o životne dôležité látky, ktoré telo bezpodmienečne potrebuje, ale nevie si ich samo vyrobiť. Preto ich treba prijímať s jedlom. Ak sa však pozriete na vitamín D, táto definícia nie je správna, pretože naše telo si tento vitamín dokáže vyrobiť aj samo – za predpokladu, že bude mať dostatok slnka.

Rozlišujetevitamíny rozpustné v tukoch od rozpustných vo vode. Vitamíny A, D, E a K sú rozpustné v tukoch Mnoho ľudí si pravdepodobne pamätá mnemotechnickú pomôcku EDEKA. Keďže sa v tele ukladajú, nemali by ste ich dávkovať príliš vysoko, inak hrozí hypervitaminóza. Preto ľudia už dlhé roky varujú pred nadmernou konzumáciou vitamínov rozpustných v tukoch. Dnes však už vieme, že pri vitamíne D a tiež pri vitamíne K sa hypervitaminóza vyskytuje len pri extrémne vysokých dávkach.

Ostatné vitamíny sú rozpustné vo vode, takže sa nedajú skladovať alebo sa dajú skladovať len v malej miere. Často sa používajú vo veľmi vysokých dávkach na terapeutické účely v ortomolekulárnej medicíne. Týka sa to najmä vitamínu C (kyseliny L-askorbovej).

Vitamíny B často spôsobujú zmätok kvôli svojmu názvu (názvosloviu). Nie všetky látky, ktoré boli predtým klasifikované ako vitamíny B, sa aj dnes považujú za vitamíny B. Vitamíny skupiny B s indexmi 4, 8, 10, 11, 13, 14, 15 a 17 sa po svojom objavení ukázali ako pseudovitamíny. To znamená: Nepovažujú sa za vitamíny, pretože si ich telo dokáže čiastočne vyrobiť samo alebo vôbec nie sú základnými zložkami potravy. Pôvodne dlhá séria 17 rôznych vitamínov B je preto v súčasnosti neúplná.

Dnes sa za vitamíny B oficiálne považujú iba tieto:

• Vitamín B1 - tiamín
• Vitamín B2 - Riboflavín
• Vitamín B3 – kyselina nikotínová (niacín)
• Vitamín B5 – kyselina pantoténová
• Vitamín B6 - Pyridoxín, Pyridoxamín a Pyridoxal
• Vitamín B7 - biotín (aj vitamín H)
• Vitamín B9 – kyselina listová (tiež vitamín B11 alebo vitamín M)
• Vitamín B12 - kobalamín

Deficity v rovnováhe živín

Nedostatok živínmôžu byť vyvolané rôznymi príčinami. Patrí medzi ne napríklad veľmi nevyvážená strava alebo životný štýl, ktorý zahŕňa častú konzumáciu rýchleho občerstvenia. Často sa prehliada, že nie všetky živiny, ktoré konzumujeme s jedlom, sa skutočne vstrebávajú do krvi a sú teda dostupné bunkám. Črevo môže byť hlavnou absorpčnou bariérou pre živiny: Ak črevo alebo trávenie nefunguje správne, živiny nie sú správne absorbované.

Príčiny takýchto porúch absorpcie môžu byť:

• Zápal žalúdka alebo črevnej sliznice
• Nedostatok tráviacich štiav
• Dysbióza/nesprávne osídlenie čreva baktériami a plesňami

Pod Dysbióza sa týka nesprávneho osídlenia čreva baktériami. Výsledkom bolo, že bakteriálna flóra, ktorú potrebujeme na správne trávenie potravy, bola aspoň čiastočne vytlačená. Prečítajte si viac o očiste čriev tu.

Okrem možnej dysbiózy existuje mnoho ďalších možných príčin nedostatku živín.

• Obsah vitamínov v mnohých potravinách klesá skladovaním, prípravou a pestovaním
• Nedostatok vitamínu E môže byť spôsobený veľmi vysokou konzumáciou nenasýtených mastných kyselín.
• Príliš veľa alkoholu a niektorých liekov môžu spôsobiť nedostatok vitamínov a minerálov.
• Kofeín často spúšťa nerovnováhu živín, pretože zvyšuje vylučovanie dôležitých minerálov, ako je draslík a horčík.
• Konzumácia cigariet môže mať za následok nedostatok vitamínu C a zinku v dôsledku tabakového dymu.
• Zvýšená potreba živín je v tehotenstve, pri dojčení alebo v rastových fázach.
• Existuje tiež zvýšená potreba mnohých chorôb a silného fyzického alebo psychického stresu. To znamená: Stres a cvičenie tiež menia potreby takým spôsobom, že sa môžu objaviť príznaky nedostatku.

Účinky nedostatku živín

Ak telo nemá dostatok živín, ktoré potrebuje, dostáva sa do biochemickej nerovnováhy. To môže mať pre organizmus rôzne následky. Najmä nedostatok vitamínov a absencia niektorých minerálov a stopových prvkov ako horčík, draslík a železo môžu spúšťať nešpecifické príznaky, pretože tieto látky sú nevyhnutné pre metabolizmus, rast buniek a imunitný systém. Typickými znakmi sú únava, zvýšená náchylnosť na infekcie a nedostatok energie.
Keďže však ide o veľmi všeobecné príznaky, diagnostikovanie nedostatku živín často trvá dlho.

Pracovné metódy ortomolekulárnej medicíny

Na zistenie nedostatočného prísunu niektorých živín do organizmu je potrebné vyšetrenie krvi, krvného séra a/alebo moču. Niektoré metódy merania môžu preukázať súvislosť medzi chýbajúcimi stopovými prvkami a určitými klinickými obrazmi.
Je dôležité si uvedomiť, že mnohé faktory môžu skresliť výsledky – napr. B. používaná kozmetika a lieky, ale predovšetkým nevhodné testovacie metódy.

Ortomolekulárne látky môžu byť dodávané rôznymi spôsobmi. Existuje množstvo liekov, ktoré sa zvyčajne môžu užívať vo forme kapsúl alebo tabliet. Obzvlášť účinná je cesta cez injekcie alebo infúzie ortomolekulárnych látok. Výhodou injekcií alebo infúzií je, že sa dá obísť črevná absorpčná bariéra. To znamená, že možno dosiahnuť oveľa vyššie hladiny v krvi, ako keby sa užívali cez tráviaci trakt. V súčasnosti existujú aj rôzne doplnky výživy, ktoré obsahujú rôzne ortomolekulárne látky v prevažne fixných kombináciách.

Výživové doplnky sú zvyčajne navrhnuté tak, aby boli vhodné na osobné použitie. Pri zvýšenej potrebe živín v dôsledku špeciálnej situácie možno použiť doplnkové prípravky.

Liečbu liekmi, ako sú injekcie alebo infúzie s ortomolekulárnymi látkami, zvyčajne vykonáva lekár alebo alternatívny lekár počas stanoveného časového obdobia, ak sa preukázal nedostatok živín alebo je pravdepodobný v dôsledku choroby. Niekedy sa podávajú veľmi vysoké dávky živín. Cieľom terapeuta je vybudovať v krvi veľmi vysoké hladiny príslušných látok, aby účinné látky skutočne prenikli do oblastí, ktoré telo potrebuje.

Neexistujú žiadne všeobecné odporúčania týkajúce sa dávkovania pre použitie látok, pretože toto sa musí upraviť individuálne. Závisí to od rozsahu nedostatku, druhu ochorenia či celkového zdravotného stavu, ale aj od stravy, veku, životného štýlu a vplyvov prostredia.

Aplikácia ortomolekulárnej medicíny

Ortomolekulárna medicína sa môže použiť na liečbu rôznych stavov. Používa sa preventívne aj podporne pri chronických a akútnych ochoreniach.

Patria sem napríklad:

• zvýšená potreba živín (napríklad v dôsledku tehotenstva)
• všeobecný nedostatok živín
• Srdcovo-cievne ochorenia
• Infekcie (napríklad infekcie podobné chrípke)
• Ateroskleróza (zúženie tepien v dôsledku usadenín)
• reuma
• Metabolické ochorenia
• Kožné ochorenia
• Choroby tráviaceho systému
• Posilnenie imunitného systému
• Vystavenie ťažkým kovom
• Alergie
• Potravinové intolerancie