„Len tí ľudia, ktorí majú čas na múdrosť, sú oslobodení od nepokoja. Žijú sami"

"Je veľký rozdiel medzi úprimne jednoduchým a bezstarostným životom."

Lucius Annaeus Seneca

Choroba ako jazyk duše

Choroba je jazykom našej duše. Telo, myseľ a duša sú neoddeliteľnou jednotkou, a preto sa vždy navzájom ovplyvňujú. Akonáhle venujeme pozornosť sebe, uvedomíme si, že naše myšlienky vyvolávajú pocity a že po týchto pocitoch nasledujú fyzické reakcie. Napríklad úzkosť spôsobuje búšenie srdca, chvenie a potenie. To, na čo myslíme a čo cítime, vždy ovplyvňuje našu fyzickú pohodu. Keď trpí naša duša, trpí aj naše telo.

Aj dnes naše telo stále reaguje na úzkostné myšlienky na základe zdanlivých hrozieb podľa osvedčeného vzoru. Ak sa zdá, že nebezpečenstvo je bezprostredné, naše telo automaticky uvoľňuje stresové hormóny, ktoré nás pripravujú na dva kroky: útek alebo boj.

Tieto stresové hormóny uvádzajú naše telo do pohotovosti. Ale dnes už zvyčajne nemusíme bojovať proti divým zvieratám, možno by sme chceli povedať svojmu šéfovi alebo kolegom, čo si myslíme. Ak však zo strachu o prácu neznížime napätie a stresové hormóny akciou, ale zostaneme v akejsi paralýze strachu (hranie mŕtveho reflexu), bude nám z toho dlhodobo zle.

Riešenie chorôb v našom „západnom“ svete

Žiaľ, v našej kultúre sa choroba (fyzická alebo duševná) vo väčšine prípadov neinterpretuje ako varovný signál organizmu, že niečo nie je v rovnováhe, ani sa choroba nepovažuje za niečo užitočné. Skôr sa na to pozerá ako na viac-menej náhodný, no vždy negatívny vpád do našich životov.

Tento postoj často vedie k tomu, že sa lekár a pacient spoja proti príznakom choroby a jednoducho sa ich snažia čo najrýchlejšie zbaviť. Príznaky však nikdy nie sú príčinou (koreňom) choroby, ale iba jej prejavom! Odstránenie príznakov preto nie je liekom.

Keď (skutočne) pochopíme, že choroba je hlásnou trúbou našej duše a naučíme sa počúvať, spoznáme, odkiaľ pramení nerovnováha, ktorá choroby spôsobuje. Kde nežijem harmonicky? Kde konám proti vlastnej vnútornej múdrosti, proti svojim želaniam a predovšetkým proti svojim potrebám? Kde mi chýba odvaha milovať samú seba a kráčať s láskou po vlastnej ceste? Kde som nevyriešil vnútorný a vonkajší konflikt?

Keď do svojho života vnesieme pozornosť a položíme si tieto otázky, symptóm choroby dostane význam. Berie sa vážne ako jazyk našej duše a nie len boj a vypnutie.

Ešte raz: Každá fyzická udalosť je vyjadrením základného psychologického obsahu alebo konfliktu. Ak teda odstránime len fyzické príznaky choroby, psychický problém (príčina) zostáva neliečený. Symptómy sa vracajú a objavujú sa v tele znova a znova, až kým do liečby nezahrnieme jadro, príčinu, čím umožníme udržateľné, holistické liečenie.

Holistická terapia

Ak budeme mať na pamäti vyššie uvedené, je jasné, že prvé dva piliere zdravia sú osobná zodpovednosť a uvedomelosť. Ak sa chceme stať zdravými, musíme opäť začať preberať zodpovednosť za svoje zdravie a naučiť sa prijímať a interpretovať signály nášho tela. Väčšinu času nám naše telo veľmi jasne ukazuje, čo potrebujeme. Musíme sa len znova naučiť pozorne počúvať, brať signály vážne a podľa toho konať.

Je potrebné dbať aj na ostatné základné piliere zdravia a nepodceňovať ich vplyv: zdravá výživa, relax (odbúranie stresu) a pohyb. Tieto základné prvky tvoria aj základ pre fyzické a duševné zdravie a dlhodobý terapeutický úspech. Bez ohľadu na to, s ktorým „pilierom“ začnete proces liečenia, ostatné budú podporované automaticky. Vytvára sa synergický efekt, ktorý posúva celý život na vyššiu úroveň.

Pre dosiahnutie trvalého zdravia je dôležité nevyhýbať sa výzvam a konfliktom v našom živote, ale skôr im porozumieť, vyriešiť ich a vyrásť z nich. To je predpokladom pre obnovenie nášho fyzického zdravia, ako aj našej emocionálnej, duševnej a duchovnej rovnováhy. Rád vás v tomto procese opatrne a s láskou podporím.